1. Kapitola - Prijatie

29. června 2009 v 15:58 | s-unny
Ludia poror. Je to hrozne nudné, ale to sa vyvinie, len teraz som potrebovala nejako začať. No, je to hrozné, je to po slovensky a je to docela krátke, ale podľa mňa sú krátk kapitoly lepšie ako dlhé :D. Tak, klik na ,,CČ".

,,ISSA!" ozval sa vreskot z vonka. Bol to mamin hlas a pretože bola operná speváčka, všetko čo povedala znelo ako v divadelnej hre, aj jej krik. Uškrnula som sa, rýchlo si obula moje žabky, schmatla tašku, zatresla dvere a zamkla ich. Ako vždy som bola pomalšia ako mama a tá teraz na mňa netrpezlivo čakala pred svojím čiernym Peugeotom, pričom nepokojne podupkávala nohou. Švihom som si sadla na kožené sedadlo vozidla. Mama len prekrútila oči a naštartovala motor.
Za 15 minút som vystúpila z auta pred veľkou železnou bránou do našej školy.
Povzdychla som si. Školník ešte stále neopravil ten zhrdzavený kúsok železa, na ktorom bolo (kedysi) zlatým písmom vyrytý názov školy "ZŠ Amandila Lessiena", pričom ten kus šrotu držal už len na jednom ´pánte´. Mama odfrčala na aute preč - zrejme sa ponáhľala na ďalšiu generálku vystúpenia... ako väčšinou.
Nasledoval ďalší vzdych. Dnes už prídu tie výsledky, pomyslela som si a pomaly som otvorila bránu. Mala som čas, bolo ešte iba 7:10. Ťažkopádne som sa dovliekla až k prvej budove školy, kde som si sadla na drevenú lavičku. Bola som tu prvá, ešte tu nebol nikto. Jediná a sama... ako vždy keď som prišla do školy. Ale dnes som sa nemohla nudiť. Nie, moja nervozita mi to nedovolila. Dnes mi totiž mali prísť výsledky prijímacích skúšok na strednú. Dúfala som, že ma prijali... bol to môj veľký sen, dostať sa na Umelecké gymnázium v Londýne. V tom horšom prípade by som skončila na Hotelovej strednej škole (viac známej pod názvom "Hotelovka").
Moje úvahy však prerušili náhle kroky. Pozrela som sa na náramkov hodinky. Už bolo 7:20! To nemohlo tak rýchlo prebehnúť, hovorila som si, asi som sa až priveľmi zamyslela... V každom prípade, kráčala ku mne naša profesorka Matematiky (mimochodom - bola to aj naša triedna a mala 34 rokov). Mala na sebe jej klasické oblečenie; obtiahnuté krikľavo-modré šaty, ktoré jej obopínali jej štíhlu líniu, biele lodičky a taktiež bielu malú kabelku - viete tú "mini kabelku" s krátkym remienkom, ktorú si len tak prevesíte cez rameno. Keď sa ku mne priblížila tou jej chôdzou modelky, veľavravne sa na mňa uškrnula a vstúpila do budovy školy. Ten úsmev mohol znamenať len jedno - máš sa na čo tešiť, ale nedokázala som prísť na to, či to bolo vysmievanie alebo niečo typu "tento krát si mala šťastie".
Cez bránu začali pomaly prichádzať žiaci nižších i vyšších ročníkov, až sa celá betónová ulička aj lavička zaplnila. Bolo tu už veľmi veľa ľudí, musela som ísť bokom. Ale dostať sa odtiaľ nebolo vôbec jednoduché - bola tam hotová ´tlačenica´. Nemotorne som sa predierala davom, pričom sa ozývali nespokojné a ufrflané hlasy a občas aj nejaká ta nadávka. Napokon sa mi podarilo ticho sa vytratiť za roh školy, kde nikto nebol - okrem Elizabeth Sinwrael "Sirael". Tá ma tam už čakala. ,,Čus!" pozdravila ma s úškrnom. Kývla som jej na pozdrav a trhnutím som sa oprela o múr. Unavene som si zívla. Sirael prekrútila oči stĺpikom hore: ,,Zasa si celú noc bdela?". Pokývala som hlavou na znak súhlasu a hodila som na ňu previnilý pohľad. ,,A ako mám zaspať, keď...?" zašepkala som a zošuchla sa po stene dolu na zem. ,,Hej!" okríkla ma, tak trošku panovačne, ,,Okamžite prestaň!" Vyplazila som na ňu jazyk ako 5 ročné decko a pokorne som sa pozviechala. Chytila ma za rameno a postrčila dopredu - už sa totiž išlo dnu do školy (čiže bolo 7:45).


Triedna sa uškrnula a hodila mi na lavicu bielu obálku s výsledkami. Na tú bielu, malú vec položenú na mojej lavici som sa musela pozerať. Nedalo sa mi od nej odtrhnúť oči. Ruky sa mi triasli, keď som sa po nej načiahla. Chvíľu som ju len tak držala v rukách, ale potom som sa "uvedomila". Vystrela som hlavu a telo a trhnutím obálku poľahky otvorila. Boli v nej dva papiere, obe preložené na tri časti. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila prvý list. Ani som si nečítala formality a oznamy napísané malými písmenkami, môj pohľad uväznil hrubo vytlačený nápis: Slečna Issa Catherine Wyttori, touto správou Vám chceme oznámiť a zároveň pogratulovať, že ste boli úspešne prijatá na Umelecké Gymnázium.
Tak! A je to za mnou! Celý ten stres z tohto týždňa bol preč. Nahradila ho radosť, nadšenie a úľava. Z tej roztopaše som až zvýskla. Triedna sa na mňa prísne pozrela, ale nenapomenula ma a ďalej si triedila nejaké papiere. O dve lavice odo mňa som videla Sirael, ako má spokojný úsmev na tvári. Potom moje srdce zaplavil smútok; Sirael teraz odíde na Strednú školu muzických umení a už sa nikdy nestretnú. Nie, to nedopostím! Povedala som si a zase sa usmiala.
,,Ja som ti to hovorila!" šťuchla do mňa Sirael a ja som ju objala. ,,Hej, nie na verejnosti...!" ohriakla ma a ja som sa nad jej podráždeným tónom rozosmiala. Hneď po škole sme išli do Caffe Baru to osláviť.

Boli sme také nadšené, že sme len šťastne srkali kofolu a nič iné sme nevnímali. Ani tieň, ktorý nás sledoval spoza stromu, vzdialený od nás o takých 5 metrov. Dievča sa len škodoradostne usmialo, prehodila si cez rameno svoje dlhé čierne vlasy. ,,Tá radosť ťa prejde," šepla si pre seba a zmizla.





 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NikýSs€k NikýSs€k | Web | 29. června 2009 v 16:00 | Reagovat

Ahoji:)
Mám toho hodně na srdci ..
Potřebovala bych hlásek
Pro: NikýSs€k
Tady: http://love-hate-health.blog.cz/0906/3-s-o-n-b-4-finalove-kolo-hlasovani
Chtěla bych vyhrát,budu ráda když hlásneš:)
Kdyžtak pod mím zahlavím mám další odkazy kde potřebuji hlásek:)

Jestli si chceš zasoutěžit je tu Sonb(log) - http://nikysekkkkk.blog.cz/0906/sonb-prihlaska tak se přihlaš:)

Rekord  hlasů v anketě tu: http://nikysekkkkk.blog.cz/0903/rekord-hlasu-v-ankete Tak pls hlásni)) a
Rekord v komentářích je tu: http://nikysekkkkk.blog.cz/0903/rekord-v-komentarich

Jojo vím je toho hodne)) Ale budu moc ráda když mi vyhovíš:)
Napiš na blog a klidne oplatím:) Paaa
A mocík děkujííííííí:)

2 Patushka - twoje milujúúúúce SBííí Patushka - twoje milujúúúúce SBííí | Web | 29. června 2009 v 17:30 | Reagovat

Ja sa mam celkom dobre ty?

3 Charlette Fraith Charlette Fraith | Web | 29. června 2009 v 19:33 | Reagovat

wau, je to dobré, super! :) pekná kapitolka a nie je nudná ako si myslíš! Teším sa na dalšiu :)

4 lina lina | 29. června 2009 v 21:57 | Reagovat

rozjíždí se to celkem slibně:D
už se těším na další díl... 8-)

5 Nalphin Nalphin | Web | 30. června 2009 v 10:57 | Reagovat

aj ja sa uz tesim na dalsi diel :D vyzera to slubne presne ako povedala lina :D

6 vlafi vlafi | Web | 30. června 2009 v 11:52 | Reagovat

ahoj ps mohla bych si vzít ten design s těma pandama mě jak sem klikla na tu obálku tak se mi tam nic neobjevilo tak tě prosím kam bych ti mohla napsta heslo a přezdívku ? :-D

7 SašenQa!-YoU ArE My LoVe- SašenQa!-YoU ArE My LoVe- | Web | 30. června 2009 v 12:49 | Reagovat

Inak tá poviedka je skvelá...Aj ja už mám svoju uverejnenú  :D

8 Adel Adel | Web | 30. června 2009 v 14:56 | Reagovat

pekne :))....tesim sa co bude dalej...nwm,ja mam radsej dlhe casti ale o to wecsi je potom zial ze neviem co bude dalej x))...

9 Jane Jane | 30. června 2009 v 21:24 | Reagovat

Skvělý. Fakt že jo. Výborně napsaný, líb íse mi popis děje, i když mi nesedí ta záležitost ohledně toho, že by se oznámení o přijetí rozdávalo ve škole. Ale kdoví jak to v Anglii chodí :D

10 Jane Jane | 30. června 2009 v 21:25 | Reagovat

Btw se těším an toho svýho týpka, jestl ise tu objeví ;)

11 lula lula | 26. srpna 2009 v 13:25 | Reagovat

seci sa na seba len uskrnaju, teda nie ze by som bola nejaka spisovatelka ale kazdych 5 minut sa uskrnaju...snaz sa to v buducnosti krotit xDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama